Workcampy organizované INEX-om sú veľmi dobrá skúsenosť a môžem len odporúčať. Ja sám som takto začal spoznávať svet. Pred deviatimi rokmi som bol prvýkrát niekde ďaleko a to v Portugalsku. Odvtedy každý rok podnikám počas dovolenky cesty. Navštívil som Indiu, Pakistan, Yemen, Tajikistan, Kirgizstan, Kazachstan, Uzbekistan, Kubu na bicykli.
Samotná kapitola Indie je miestna vegetariánska, pikantná a nesmierne lahodná kuchyňa. Napriek všadeprítomnej chudobe som za takmer mesiac, ktorý som v Indii prežil nepocítil zo strany domácich obyvateľov agresivitu či nepriateľské správanie.
Nuž každý sme niečím špecifický a ja som len srdečne vďačná INEX-u za možnosť pocítiť tieto medziľudské/medzinárodné rozdiely na vlastnej koži. Choďte určite do toho, ale pozor, dobrovoľníctvo je silne návykové!
Viete, ja som tu už tak trochu mediálna hviezda, hovorím po nemecky zaskočenej redaktorke miestneho regionálneho denníka. A hneď na to počítam na prstoch, kde ma mohli už Nemci vidieť.
Ísť s cestovkou je nuda, a keďže som už v minulosti na jednom workcampe bola, opäť som siahla po tejto možnosti spoznať novú krajinu a k tomu kopec skvelých ľudí, z rôznych krajín sveta.
Mexiko – krajina, ktorá môže byť právom hrdá na svoju zaujímavú históriu, úžasnú krajinu a neuveriteľne milých obyvateľov. Mexiko – krajina, ktorá sa nebojí farieb, krajina, ktorá je plná otázok, na ktoré je občas priam nemožné nájsť odpovede.
Veľa ľudí nerozumie tomu, prečo sa niekto vyberie na workcamp, kde si „platí za to, že tam bude pracovať“. Podľa mňa je workcamp úplne úžasná vec a stojí to za to.
Tisícky kilometrov od domova som jednoducho sníval o dobrodružstve môjho života. Pristál som v krajine, odkiaľ podľa tvrdenia miestnych obyvateľov vychádza slniečko, v krajine s druhou najsilnejšou ekonomikou sveta – v Japonsku.